Liptovský Mikuláš
V oblasti Liptovského Mikuláša sa nachádza archeologické nálezisko z mladšej doby bronzovej približne 2000 pred n. l. a slovanské kostrové pohrebisko z 11. a 12. st. V časti Ondrašová sa našlo 12 bronzových predmetov považovaných za
najväčší nález doby bronzovej v Karpatskej kotline. Dôležité bolo aj slovanské osídlenie. V okolí kostola sv. Mikuláša sa našlo pohrebisko a základy staršej kaplnky spred r. 1200. Prvýkrát sa spomína v roku 1286. Názov mesta je odvodený od duchovného patróna tunajšieho kostola sv. Mikuláša, postaveného na územi sakrálneho pohrebiska. Mestské výsady mesto získalo v 14. a 15. st. a stalo sa trhovým a súdnym strediskom, rovnoprávnym s Liptovskou Marou. V 15. st. sa stáva obchodným strediskom Liptova, po získani výsad od kráľa Žigmunda roku 1424 (právo konať týždenné trhy a jarmočné právo). V 16. storočí nastal rozvoj remeselníctva a začalo zakladanie cechov. Až do 1848 bolo poddanským mestečkom. V rokoch 1677 až 1928 bolo sídlom Liptovskej župy. Pravidelne sa tu schádzali župné zhromaždenia a zasadal súd. Prvým župným domom bola Illéshazyovská kúria. V nej bol r. 1713 súdený legendárny hrdina Juraj Jánošík. V 18. st. nastal rozvoj remesiel a obchodu, na ktorom sa podieľali hlavne židia, ktorí prišli z Moravy začiatkom 18. st. S ich komunitou sú spojené stavby dvoch synagóg a židovská škola, známa svojou dobrou úrovňou. V 19. storočí sa mesto stáva významným strediskom kultúrneho, národného a politického života. Pamätnou udalosťou v histórii bol 1. máj 1918, keď vystúpili mikulášski garbiarski robotníci na nádvori Čierneho orla a postavili sa za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
V meste pôsobil a v roku 1637 zomrel evanjelický kňaz Jiří Třanovský (Tranoscius), český exulant.
Pôsobil tu ako zakladateľ knižnice a divadla (v roku 1830 založil prvé ochotnícke divadlo na Slovensku Diwadlo slowanske Swato - Mikulášske).Ďalšou postavou bol kníhtlačiar, vydavateľ Vlasteneckého kalendára Gašpar Fejerpataky Belopotocký. V rokoch 1844-48 v Liptovskom Mikuláši sídlil spolok Tatrín, bolo tu stredisko slovenského divadelníctva a v máji 1848 bol vydaný prvý slovenský politický program Žiadosti slovenského národa. Mesto je tiež rodiskom básnika Janka Kráľa (1822-1876), vynálezcu Aurela Stodolu, maliara Jozefa Božetecha Klemensa (1817-1883), pôsobil tu aj maliar Janko Alexy (1894-1970), spisovateľ Martin Rázus (1888-1937), jeho sestra spisovateľka Mária Rázusova - Martákova, dramatik Ivan Stodola a hudobný skladateľ Jan Levoslav Bella (1843-1936). V Ondrašovej sa narodil Rudolf Penkala vynálezca plniaceho pera.
Počas SNP bolo v meste sídlo
Veliteľstva VI. taktickej skupiny povstaleckej armády. Nad mestom na vrchu
Háj - Nicovô je Pamätník osloboditeľov Liptovského Mikuláša a cintorín 1369 padlých príslušnikov 1.čs. armádneho zboru. Boje v okolí mesta, ktoré trvali od 3.2.1945 do 4.4.1945 boli po karpatskodukelskej operácii najvýznamnejšou bojovou operáciou pri oslobodení Československa. Pri vyústení Žiarskej doliny, na mieste ťažkých bojov je pamätník a
skanzem zbraní
1.čs. armádneho zboru, bojujúceho za oslobodenie Liptovského Mikuláša.