Kultúrne pamiatky

Povesti o Liptove
Muzeum.SK

Folklorny subor Liptov

ČERNOVÁ

    Súbor pamiatok Černovskej masakry z roku 1907, ktorú tvoria: Rímsko - katolícky kostol Panny Márie Ružencovej - novogotika, pamätné miesto Černovskej masakry, pomník a cintorín Černová.
Tieto pamätné miesta pripomínajú boj Slovákov proti maïarskému útlaku v Uhorsku.



LIPTOVSKÁ TEPLÁ

    Patrí k najstarším obciam na Liptove, doložená je z roku 1264. Bola majetkom Liptovského hradu, neskôr hradu Likava. Od 17. st. ju vlastnili Dvorníkovci. V 17. st. tu pôsobil ako farár spisovateľ Ján Sinapius Horčička (1640 - 1688). V obci sa zachoval pôvodný gotický kostol z konca 13. st., v neskorších úpravach nastali barokové zmeny, vnútorné zariadenie je prevažne barokové, nástenné maľby z konca 19. st. sú od J. Hanulu. Kaštieľ postavili Dvorníkovci v druhej pol. 17. st. pravdepodobne na starých základoch. V 18. st. prebehli rokokové úpravy.



Madočanský kaštieľ

Kaštieľ v MADOČANOCH

    Bol postavený v roku 1830, pôvodne ho obklopoval park a súbor hospodárskych budov. Madočany - časť obce Liptovská Teplá bola pôsobiskom známeho falzifikátora donačných listín v 14. st. Jána Literáta z Madočian, ktorého v roku 1390 upálili v Liptovskej Mare. Obec patrila Madocsányovcom, neskôr časť Kubínyiovcom.



Kaštieľ v OKOLIČNOM

     Okoličné je od 1971 mestskou časťou Liptovského Mikuláša. Obec je prvýkrát doložená dokumentami z roku 1273. Obec patrila rodine Okolicsányiovcov, ktorí tu v rokoch 1480-1492 dali postaviť kláštor s kostolom. Okoličné Neskorogotický trojloïový kostol sv. Petra je najväčším kostolom na Liptove, dodnes sa v òom zachovali pôvodné gotické klenby, okná, sedílie a portály, neskorogotické sochy sv. Barbory a Kataríny - diela majstra Pavla z Levoče z čias okolo 1500, ako aj obraz Panny Márie zo začiatku 16. st. Južne od kostola sa nachádza bývalý kláštor františkánov. Starší renesančný kaštieľ vznikol v 17. st. a v súčasnosti slúži účelom obce. V mladšom barokovo - klasicistickom kaštieli sú dnes byty. Kostol a kláštor Františkánov, ako aj kláštorná záhrada z obdobia gotiky v rokoch 1480-1492 sú otvorené na požiadanie na fare. Renesančný kaštieľ v súčasnosti slúži ako Dom detí.



Kaštiele v PALÚDZKE

    Palúdzka - dnes miestna časť Liptovského Mikuláša sa nachádza priamo na brehu Liptovskej Mary. Vznikla v roku 1246. Roku 1283 sa z jej chotára vyčlenil chotár obce Bodice a Palúdzku dostal Ondrej, notár zvolenského župana Demetra, predka zemianskej rodiny Palúckovcov-Palugyaovcov, ktorí obec vlastnili do 1848. Okrem kaštieľov sú tu dva klasicistické kostoly a klasicistická kaplnka, všetky objekty sú z 19. st. Katolícký kostol nesie prvky neoklasicizmu - Palúčanská ulica 30. Súkromná galéria P + P Petráš. V obci je pamätník vyhlásenia Slovenského národa - pamätník 1. slov. národneho zhromaždenia 10. 5. 1848 Revolučná ulica.



VRANOVO

    Kaštieľ postavili 1612 na základoch z 15.-16. st. Pomenovali ho podľa vrán Vo Vranove väznili Jánošíka, ktoré sa tu hojne vyskytovali. V kaštieli väznili v roku 1713 Jura Jánošíka, legendárneho slovenského zbojníka. Povesti hovoria že tento zbojník bol ochrancom chudobných. " Bohatým bral, chudobným dával " Jeho životná púť sa skončila v Liptovskom Mikuláši, kde bol obesený na hák za ľavé rebro. V múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši sú exponáty pripomínajúce život a smrť Juraja Jánošíka, obeseného v marci 1713. Bol vodcom najznámejšej zbojnickej družiny. Jánošíkovská legenda po dve storočia symbolizovala boj slovenského ľudu proti sociálnemu a národnostnému útlaku. Za SNP jedna z najvýznamnejších partizánskych brigád niesla meno Janošíková brigáda.



BOCIAN

    Postavili ho v rokokovo-klasicistickom slohu v 18. st. Pomenovaný bol podľa množstva bocianov v okolí. V roku 1985 ho prestavali na Klubhotel Bocian.



PODTÚREŇ

    Ponad dedinu vedie dialničný most dlhý 1038 m. Je to významná archeologická lokalita, nachádza sa tu osídlenie od eneolitu - návršie Velínok a Bašta. Obec je doložená od roku 1345, kedy patrila Mikulášovi, synovi Serefela, potomkovi komesa Bohumíra a predkovi zemianskeho rodu z Podtúrne. Postavili tu aj kaštiele. Starší renesančno-barokový kaštieľ postavený v 16. st. sa využíva ako rekreačné zariadenie. Mladší renesančno-barokový dnes slúži ako byty.



LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA

Kaštieľ Liptovská Štiavnica     Je obec v juhozápanej časti Liptova, na upätí Nízkych Tatier, 6 km od Ružomberka. Spomína sa už v roku 1300, keï kráľ Ondrej III vyčlenil časť chotára a daroval ho Pavlovi, synovi Madachovmu. Známe sú však aj staršie archeologické nálezy - hradisko z doby bronzovej so vzácnym keltsko - dáckym osídlením. Neskôr patrila viacerým zemianskym rodinám. V obci stál do r. 1946, okrem ïalej uvedeného kaštieľa, aj ranorenesančný z prvej polovice 17. st., prestavaný z pôvodného gotického kaštieľa. Kaštieľ postavili v druhej tretine 17. st. V 18. st. bol barokovo upravený, vtedy vzniklo dnešné zastrešenie a boli opravené niektoré klenby so štukovými obrazcami. V druhej polovine 19. st. kaštieľ rozšírili o prístavbu s ïalšími dvoma nárožnými vežami. Kaštieľ slúži na pravidelné katolícke bohoslužby.
    Za obcou je výborný medokýš. Známa je tiež prírodná rezervácia Salatín ako aj početné krasové javy, tiesòava Hučiaky, Gotická jaskyòa, Ludrovská jaskyòa, priepasti a bohatá vápnomilná flóra.



OBLAZY

    V malebnej prírode Kvačianskej doliny sa nachádza areál ľudových technických stavieb z 1. pol. 19. stor., vodný mlyn s areálom, ľudová drevenica a píla stojí v závere Kvačianskej doliny pri starej vozovej ceste Huty - Veľké Borové.
stránka o mlynoch



PARTIZÁNSKA ¼UPČA

    Pôvodne Nemecká ¼upča. Má najstaršie mestské výsady spomedzi liptovských obcí, dostala ich už v roku 1263 spolu s právom dolovať zlato, striebro, meï a loviť ryby v potoku Revúca. V tom čase bola jedným z najväčších miest Liptova. Zachovali sa rímskokatolícky kostol sv. Matúša z konca 13. st., gotický rímskokatolícky kostol Panny Márie Bolestnej (z r. 1300), barokovo upravený v 18. stor., na oltári obraz od P. M. Bohúòa "Ukrižovanie Krista", renesančný kaštieľ zo 17. st., klasicistický banícky dom zo 17. st. a meštianske renesančné domy na oválnom námestí.
www.partizanskalupca.sk



SMREČANY

    Obec leží 8 km na sever od centra Liptovského Mikuláša. Nad obcou sa nachádza vàšok Hrádok s pravekým hradiskom. Našli sa i predmety zo staršej doby železnej. V 18. st. sa tu ťažila železná ruda. V 20 st. tu fungovala valcha na úpravu súkna.
    Stavebné pamiatky rímsko - katolícky gotický kostol Očisťovania Panny Márie z 13. storočia, stredoveké nástenne maľby v sakrálnych objektoch, národná kultúrna pamiatka vyhlásená v 1963, sprístupnená len počas bohoslužieb. Evanjelický kostol z roku 1880 a barokový kaštieľ z roku 1750.



BUKOVINA


    Zemianska usadlosť z 19. stor. Je ojedinelou urbanizačnou jednotkou funkčného typu. Komplex tvorí zrubový štvorpriestorový dom - izba, pitvor, dve komory - s pivnicou, humno, maštaľ, kôlòa, samostatne stojaca sýpka a zrubová studòa. Usadlosť bola obnovená v r. 1978 - 80. V súčasnosti je v správe Liptovského múzea v Ružomberku



Grand Castle - Liptovský Hrádok


    Zrúcanina hradu Hrádok spolu s priľahlým kaštieľom oddávna tvoria dominantu Liptovského Hrádku ako aj malebnej časti horného Liptova. Ruiny hradu a pomaly sa rozpadávajúceho kaštieľa už od 30. rokov 20. storočia znepokojovali mysle ľudí, ktorým nebol osud pamiatok na Liptove ľahostajný. Tento komplex pamiatok sa však nepodarilo zrekonštruovať ani v období prvej republiky, ani v období socializmu. Chátranie stavieb pokračovalo aj v 90. rokoch a domácich i turistov trápil pohľad na rozpadávajúce sa stavby.
    Priestory boli od roku 1989 opustené, nevykurované, vystavené nežiadúcim návštevníkom a všetko, čo sa dalo zobrať, bolo odcudzené. Ostali iba holé múry bez okien a dverí. Viac informácií na www.grandcastle.sk.