Liptovské múzeá a galérie


GALÉRIA P. M. BOHÚŇA


Adresa
Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši
Tranovského 3, 031 01 Liptovský Mikuláš
tel.: +421 44 552 27 58
e-mail: gpmb@vuczilina.sk

aktuálne podujatia: www.galerialm.sk

História

historická galéria P. M. Bohúňa

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa vznikla v roku 1955 ako tretia najstaršia inštitúcia svojho druhu na Slovensku (po Slovenskej národnej galérii v Bratislave a Východoslovenskej galérii v Košiciach) a prvá galéria v Stredoslovenskom kraji. Počas svojej existencie bola galéria v pôsobnosti viacerých zriaďovateľov. V súčasnosti je jej zriaďovateľom Žilinský samosprávny kraj. Svoju činnosť galéria zabezpečuje z príspevku VÚC Žilina, z príspevku mesta Liptovský Mikuláš, z grantov, zo sponzorských príspevkov a darov, alebo materiálneho plnenia a dobrovoľníckej práce.

Konkrétnu myšlienku vzniku galérie už koncom 40. rokov oživoval liptovskomikulášsky rodák, maliar a spisovateľ Janko Alexy, o čom svedčí jeho bohatá korešpondencia. Dokázal nadchnúť aj predstaviteľov mesta a kultúrnych pracovníkov. Oficiálnemu založeniu galérie predchádzala už v roku 1949 intenzívna zbierkotvorná aktivita mesta. Alexyho organizačné úsilie vrcholí v roku 1954. S podporou Zväzu slovenských výtvarných umelcov, maliarov Bedricha Hoffstädtera a Jána Želibského, a samozrejme Slovenskej národnej galérie a jej vtedajšieho riaditeľa Dr. Karola Vaculíka, ktorý prisľúbil pomoc odbornú a metodickú, presadil na povereníctve školstva a kultúry v Bratislave myšlienku vzniku galérie liptovských umelcov.

historická galéria P. M. Bohúňa

Už v marci 1955 bola pre účely Liptovskej obrazárne P. M. Bohúňa vyčlenená budova bývalej evanjelickej a. v. školy z 1. polovice 19. storočia, v ktorej v rokoch 1854 - 1865 pôsobil ako učiteľ Peter Michal Bohúň, umelec národného obrodenia a klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia. Krátko na to bolo ustanovené kuratórium Liptovskej obrazárne, ktorého hlavnou náplňou bolo dobudovať Liptovskú obrazáreň P. M. Bohúňa. Podľa návrhu Karola Vaculíka sa mala stať pobočkou Slovenskej národnej galérie. Ale keď oficiálne 1. júla v roku 1955 vzniká Obrazáreň Petra Michala Bohúňa, v jej prvom štatúte sa uvádza, že obrazáreň v zriaďovateľskom pôsobení Krajského národného výboru plní úlohu krajskej galérie a metodicky a odborne ju usmerňuje SNG. Schválený štatút teda vymedzil obrazáreň ako samostatnú inštitúciu.

Po takmer ročných prípravách priestorov a získavaní a spracovaní zbierok bola 17. júna 1956 obrazáreň slávnostne otvorená. Prvou bola výstava Liptovskí umelci 19. a 20. storočia. Prvým riaditeľom galérie sa stal PhDr. Vojtech Mensatoris, ktorý počas 22 ročného pôsobenia profiloval galériu v oblasti zbierkotvornej a výstavnej činnosti. Profilácia bola zameraná na diela slovenského výtvarného umenia 19. - 20. storočia, najmä stredoslovenskej proveniencie, a artefakty starého umenia. Počas jeho pôsobenia bola v roku 1971 začatá prestavba budovy galérie, dokončená bola v roku 1978.


Staré umenie

Staré umenie

LGPMB - hlavná budova, Tranovského 3

Expozícia je členená do troch celkov. V prvej časti sú prezentované tabuľové maľby a plastiky vrcholnej a neskorej gotiky z oblasti Oravy, Turca, Spiša, ale najmä Liptova - gotický oltár z Dovalova, oltárne časti zo Svätého Kríža a z Liptovskej Anny. Druhá časť je výberom renesančnej a barokovej maľby a plastiky, vystavený je renesančný oltár zo 16. storočia z Okoličného, sakrálne barokové plastiky. Maľby z 18. storočia prezentujú predovšetkým dobový šľachtický portrét. Tretia časť prestavuje tzv. zľudovené formy baroka - sochársku tvorbu domácich rezbárskych dielní 18. - 19. storočia.




Slovenské výtvarné umenie 19. storočia

Slovenské výtvarné umenie 19. storočia

Expozícia je reprezentatívnym prierezom vývoja slovenského maliarstva v 19. storočí. Zastúpená je predovšetkým portrétna maľba ako odraz rozvoja meštianskeho stavu, ale aj zviditeľnenia domácej inteligencie (Czauczik, J. B. Klemens). Dôraz je položený na tvorbu Petra Michala Bohúňa. Galéria vlastní početnú kolekciu diel tohto autora, z nich 32 je súčasťou stálej expozície. Druhá polovica 19. storočia prináša figurálne kompozície a žánrové motívy, vo svojom závere krajinársku tematiku a objavujú sa aj sociálne témy (H. Kern, E. Ballo, V. Klimkovič, D. Skutecký, F. Katona, L. Medňanský a i.). Kolekcia obsahuje aj diela začiatku 20. storočia, ktoré svojou podstatou, spôsobom umeleckého vyjadrenia, majú korene v storočí predchádzajúcom (J. T. Mousson., A. Ballo, J. Štetka, Čordák, Kubínyi, E. Halász-Hradil, F. Kyselý, P. J. Kern, ranné diela G. Mallého, M. Benku a i.) Expozícia je výberom zo zbierok, za spomenutie stojí aj fakt, že galéria vlastní ojedinelú kolekciu 276 študijných kresieb Ladislava Medňanského.



Slovenské výtvarné umenie 20. storočia

Slovenské výtvarné umenie 20. storočia

V expozícii je reprezentačne zastúpená zakladateľská generácia moderného slovenského umenia, tematicky čerpajúca najmä z idealizovaného prostredia slovenského vidieka (Gustáv Mallý, Jan Hála, Martin Benka, Janko Alexy, M. A. Bazovský, a i.), maliari ovplyvnení secesiou, symbolizmom, expresionizmom (Zolo Palugyay, Anton Jasusch, Edmund Gwerk, Július Jakoby), umelci s presahmi na aktuálnu európsku modernu (Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Koloman Sokol, I. W. Kráľ), príslušníci tzv. Generácie 1909 (Cyprián Majerník, Ján Želibský, Ján Mudroch, Ladislav Čemický, Ester M. Šimerová a i.), umelci nastupujúci začiatkom 40. rokov (Vincent Hložník) a iní. Galéria vlastní skutočne výberovú kolekciu diel 1. polovice 20. storočia s početnejším zastúpením viacerých autorov, napr. súbor diel G. Mallého, M. A. Bazovského, Z. Palugyaya, E. M. Šimerovej a iných, mnohí autori sú reprezentatívne zastúpení v kresbe.



Koloman Sokol (1902 – 2003)

Koloman Sokol (1902 – 2003)

Centrum Kolomana Sokola, Námestie Osloboditeľov 28

Expozícia diel významného slovenského grafika a maliara, ktorý sa narodil v Liptovskom Mikuláši, študoval a pôsobil v Prahe, Paríži, Mexiku a od konca 40. rokov žil v USA. Galéria vlastní najväčšiu kolekciu diel umelca, ktorý, ako jeden z prvých slovenských umelcov, oslobodený od romantickej národnej sentimentality umenia dvadsiatych a začiatku tridsiatych rokov 20. storočia, zobrazoval vo svojich dielach sociálne témy. Vystavený je prierez celou grafickou a maliarskou tvorbou umelca, vrátane súboru 48 kresieb, ktoré v roku 2001 daroval Slovensku - Liptovskej galérii P. M. Bohúňa a mestu Liptovský Mikuláš. Expozíciu dopĺňajú dokumentačné materiály, korešpondencia umelca, reálie a fotografie.



Jan Hála

Koloman Sokol (1902 – 2003)

Galéria Jana Hálu, Važec 41

Galéria Jana Hálu vo Važci je od roku 1984 vysunutou expozíciou LGPMB. Vznikla však už v roku 1977 na základe získania cennej akvizície umelcových diel. Nachádza sa v najvýchodnejšej obci regiónu Liptova na úpätí Vysokých Tatier. V areáli sú dva objekty. V dome, kde Jan Hála (1890 – 1959) žil, sa v rokoch 1984 – 2005 nachádzala stála expozícia diel Jana Hálu, známeho najmä ako maliara rázovitej slovenskej dediny a života važeckého ľudu a ilustrátora mnohých kníh pre deti. Po krádeži 26 olejomalieb v máji 2005 bola expozícia zrušená, odvtedy v objekte funguje počas letnej sezóny výstavná sieň na dočasné výstavy. Druhým objektom je drevenica, v ktorej Jan Hála po príchode do Važca býval. V súčasnosti je v nej etnografická expozícia pôvodného važeckého obydlia, jedného z mála dochovaných po rozsiahlom požiari obce v roku 1931. Drevenica je národnou kultúrnou pamiatkou.

Galéria Jana Hálu je otvorená sezónne od začiatku júna do konca septembra. Inštalovaná je výstava HORSKÁ KRAJINA - výber krajinomalieb slovenských autorov zo zbierok LGPMB a ILUSTRÁCIE A KRESBY JANA HÁLU.


Otvorené
jún - september:
Ut, Št: 10.00 – 13.00 hod.
Št - So: 13.00 – 16.00 hod.


Galéria P.M.Bohúňa disponuje dvomi výstavnými priestormi na premenlivé výstavy:
- veľká výstavná sieň
- malá výstavná sieň


interier a exterier

velka a mala sien