Liptovské múzeá a galérie


spracované z publikácie Múzeum Liptovskej dediny 1998
http://www.lhradok.sk/muzeum
Fotogaléria

MÚZEUM LIPTOVSKEJ DEDINY


     Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je najmladším múzeom v prírode na Slovensku. foto Verejnosti bolo sprístupnené v roku 1991. Bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara, v záujme záchrany najcennejších hnuteľných a nehnuteľných pamiatok.
     Pôvodná štúdia predpokladala výstavbu niekoľkých obytných celkov hromadnú dedinu, cestnú radovú dedinu s vodnými stavbami, a formu reťazového osídlenia. V súčasnosti je sprístupnená len prvá časť, v ktorej je väčšina objektov zo zátopovej oblasti. Jej sídelná štruktúra je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské obce s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo tzv. rínok, kde sa schádzali obyvatelia , kde sa konali trhy a jarmoky. V múzeu liptovskej dediny je priestor na schádzanie pred panským sídlom, kaštieľom z Parížoviec, kde sa konajú rôzne folklórne a historické programy.
     Rovnako, ako to bolo v Liptove v minulosti skutočne, možno dnes v múzeu v modelovanom prostredí dediny ukázať sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života, od bývania najchudobnejších vrstiev dedinského obyvateľstva až po bývanie najbohatších.
     Ukážku bývania najchudobnejšej foto rodiny bezzemka tzv. želiara poskytne návštevníkom domček rodiny Majdiakovcov z Liptovskej Sielnice (č.5). Už samotné jeho umiestnenie na obecnom pozemku, bez oplotenia, bez hospodárskych stavieb, hovorí o postavení rodiny existenčne závislej na majetných vrstvách. Celý rodinný aj pracovný život je sústredený v jedinej obytnej miestnosti.
     Vyššiu úroveň bývania chudobných rodín bez pôdy poskytuje želiarsky dvojdom z Černovej (č.11 ), v ktorom žili dvaja bratia Bačkorovci so svojimi rodinami. Jeden sa živil ako námezdný robotník a druhý vykonával funkciu obecného sluhu, bol zvonárom, hrobárom, bubeníkom. Dva maloroľnícke domy z Likavky (č.13,14) predstavujú bývanie rodín dvoch drobných roľníkov, ktorí si privyrábajú na živobytie doplnkovou prácou.
     Usadlosť stredného roľníka z Liptovskej Sielnice (č.12) obývala mnohodetná rodina Trunkvalterovcov. V komore domu je obuvnícka dielňa, otec sa tomuto remeslu venoval ako doplnkovému zdroju príjmov. Vysokú úroveň bývania predstavuje dom remeselníka - kolára Jána Lovicha z Liptovskej Sielnice (č.10). Odráža sa to napríklad v remeselne lepšie zhotovenom nábytku, kvalitnom bytovom textile, ale aj v niektorých drobných predmetoch dotvárajúcich interiér, ako sú sklo, porcelán, knihy. foto Súčasťou domu je kolárska dielňa s potrebným vybavením a nástrojmi.
     Dom z Liptovského Trnovca (č.16) má pod spoločnou strechou obytnú aj hospodársku časť, tvorí kompaktnú usadlosť. Je expozíciou bývania bohatého roľníka, ktorý vykonával funkciu richtára v obci .
     Úrad richtára mal v mestečku Trnovec sídlo v tzv. Mestskom dome a teda v súkromnom bývaní sa prejavuje iba v náznakoch. Podstatnú úlohu zohráva skrinka na písomnosti, okovaná truhlička, skriňa a osobné veci richtára. K jeho záľubám patrilo aj včelárstvo a tak potrebné úle a pomôcky sú uložené v jednej z komôr domu.
     Usadlosť je oživená, v maštaliach žijú zvieratá, majú tu svoje ustajňovacie priestory najmä huculské kobylky so žriebätami.
     Pre návštevníkov je neobyčajne zaujímavá expozícia jednotriednej dedinskej školy s bytom učiteľa z Valaskej Dubovej (č.21 ).
     V triede je základné vybavenie mobiliárom a školskými pomôckami, charakteristickými pre obdobie 1. tretiny 20. storočia. Poskytuje priestor aj dnešným deťom na atraktívne vyučovanie predmetov, v ktorých možno uplatniť prvky ľudovej kultúry. Byt učiteľa sa podstatne odlišuje od interiéru roľníckych a foto remeselníckych domácností. Je nielen obývacím a odpočinkovým priestorom, ale aj pracovným a študijným.
     V ovocnom sade pri škole je postavený včelín z Nižnej Boce (č.24) s expozícoiu dobových úľov.
     Múzeum liptovskej dediny v Pribyline sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku aj tým, že okrem objektov drevenej ľudovej architektúry sú tu postavené obydlia vyšších spoločenských vrstiev Liptova v minulosti. Je to predovšetkým goticko renesančný kaštieľ zo zátopovej obce Parížovce (č.15), najstaršie zemianske sídlo Liptova. Bol rodovou kúriou zemianskej rodiny Parisa, jeho bratov a potomkov. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Po roku 1484 bol kaštieľ prestavaný ako poľovnícky zámoček a z tohoto obdobia sa zachovali pôvodné nástenné maľby s motívom havrana s prsteňom na vetvičke. Dnešnú podobu získal kaštieľ po poslednej prestavbe v druhej tretine 17. storočia. Je jedným z najcennejších historických objektov zátopového územia Liptova. Expozície sú ukážkami bývania a spôsobu života vyšších spoločenských vrstiev obyvateľstva v minulosti. Okrem slávnostnej rytierskej sály v najstaršej gotickej časti objektu sú tu spálne, jedáleň, viac salónov - hudobný, žltý a poľovnícky salón.
     Druhou ukážkou bývania majetných zemianskych vrstiev je drevená zemianska kúria z Paludze (č.18) z roku 1858. Expozícia podáva obraz bývania zemianskej rodiny župného úradníka vstupný priestor tzv. pitvor, kuchyňa, pánsky salónik, veľký salón a spálňu. Súčasťou usadlosti sú aj hospodárske objekty, sýpky, humno, maštale a krytý prístrešok pre koč a bričky. foto
     Neobyčajne atraktívnu expozíciu tvorí vzácna cirkevná pamiatka - ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary (č.22). Najstaršia písomná správa o tomto kostole je z roku 1288, na základe archeologických výskumov však možno predpokladať, že pod základmi pôvodného kostola stála staršia sakrálna stavba, ktorú možno datovať do 11 . - 12. storočia.
     Kostol v Liptovskej Mare plnil funkciu strediska cirkevnej správy v Liptove. V kostole sú originálne stredoveké nástenné maľby a inštalovaný pôvodný interiér. Kostol slúži ako živý ekumenický stánok. V suteréne je výstavná sála.
     Jedným z hlavných zámerov Múzea liptovskej dediny je snaha vytvoriť živé múzeum. Propaguje myšlienku poľudšťovania a oživovania mŕtvych expozícií, vnášať do nich činnosť, prácu, prítomnosť človeka. Expozície remeselníckych dielní v komorách obytných domov, ale aj kolárska a kováčska dielňa umožňujú, aby zruční majstri predviedli návštevníkom tajomstvá dávnych remesiel. Do múzea prichádzajú aj ďalší výrobcovia, ktorí v improvizovaných podmienkach ukazujú záujemcom, ako sa pletie košík z prútia alebo drevených lubov, jednoduché rezbárske techniky, prácu s kožou, zdobenie praciek, medovníkov, či vyvŕtanie fujary z kmeňa bazy. foto
     Múzeum podľa kalendária pripravuje pre verejnosť programy, ktoré si už získali veľkú popularitu a priazeň návštevníkov. Napríklad "Ovčiarska nedeľa" s ukážkami pastierskeho rezbárskeho umenia, pastierskym folklórom, "Hasičská nedeľa" s výstavou a ukážkami dobovej požiarnej techniky. Veľký záujem zaznamenáva "Včelárska nedeľa" s expozíciou dobových úľov a včelárskych pomôcok, s bohatou ponukou včelích produktov medu, medoviny, medovníkov a s celoslovenskou súťažou medovnikárov.
     "Nedeľa rodákov" je nielen stretnutím obyvateľov zaniknutých obcí pod priehradou Liptovská Mara, obyvateľov a rodákov z Liptova, ale v programe sa v úlohe hostiteľa predstaví vždy jedna z väčších a bohatých obcí regiónu. "Deň sv. Huberta" je príležitosťou pre stretnutie poľovníkov, lesníkov.V programe je historický sprievod sv. Huberta, Diany s lovcami a psovodmi, súťaže, výstavy, ukážky streľby z dobových zbraní a sokoliarstva. foto V poslednom období čoraz väčší záujem verejnosti vzbudzujú programy s historickou tematikou, napr. "Stredoveká nedeľa" s ukážkami historických bojových umení, dobového spôsobu života a odievania. Každoročne múzeum pripravuje aj nové tematické programy s ukážkami Ľudového zvykoslovia, jarné zvyky, sviatky a slávnosti letného slnovratu, ale aj programy detského folklóru a pod. Letná sezóna vrcholí programom "Poďakovanie za úrodu" s bohatým folklórnym programom viacerých obcí, dožinkovou slávnosťou a cirkevným obradom.
     Zimný program "Vianoce v Liptove" okrem "Živého Betlehemu" je ukážkou najkrajšieho vianočného Ľudového zvykoslovia - kolied, vinšov, spevov, betlehemských hier. Múzeum okrem plánovaných programov, ktoré sú každoročne zverejnené v kalendáriu, pripravuje folklórne programy a ukážky Ľudovej výroby a remesiel aj na objednávku pre cestovné kancelárie, kolektívy a pod.

     Zvieratá v m ú z e u
foto
     Múzeum liptovskej dediny v Pribyline má vlastnú zooexpozíciu, ktorej zámerom je nielen obohatiť a rozšíriť ponuku programov pre návštevníkov, ale zároveň sa venovať chovu niektorých pôvodných karpatských plemien zvierat, ktorých chov je v súčasnosti na ústupe.
     Jedným z takýchto druhov sú aj huculské kone, ktoré sú potomkami pôvodného divého koňa na Slovensku, ktorý bol po stáročia polodivo chovaným pracovným zvieraťom horského obyvateľstva. Jeho chov však časom takmer úplne zanikol a len mnohoročným chovateľským úsilím sa podarilo toto plemeno obnoviť. Kone sú využívané na rôzne aktivity múzea, predovšetkým na poskytovanie služieb návštevníkom jazdy, záprah v koči, na voze, saniach a tiež ako pracovné zvieratá pri vykonávaní rôznych prác v areáli múzea v prírode.
     V múzeu ďalej žijú tmavé karpatské kozy, biele a čierne ovce valašky , rôzne druhy hydiny - sliepky, husi, kačky, morky, perličky.

Vydalo: D K C - Liptovské múzeum v Ružomberku, pre múzeum liptovskej dediny v Pribyline
Zodpovedný redaktor: Dr. Ladislav CSEREI Text: PhDr. Iveta ZUSKINOVÁ
Zostavili: PhDr. Iveta ZUSKINOVÁ, Dr. Ladislav CSEREI
Preklad: Mgr. Dana WOLFOVÁ - angličtina, Bohumil CHMELÍK - nemčina
Fotografie: Elena KLIMEŠOVÁ, Dr. Ladislav CSEREI
Grafický návrh: Dr. Ladislav CSEREI Počítačová úprava: Radovan KARDOŠ
Tlač: TYPOPRESS s.r.o. Liptovský Mikuláš
Publikácia bola vydaná s príspevkom ŠTÁTNEHO FONDU KULTÚRY PRO SLOVAKIA 1998