Národný park Nízke Tatry



    Najrozľahlejším a druhým najvyšším pohorím na Slovensku sú Nízke NAPANT Tatry, ktoré tvoria Národný park Nízke Tatry. Ich najvyšším končiarom je Ďumbier, 2043 m n.m. Popri Vysokých Tatrách sú najvýznamnejšie turistické a lyžiarské centrum Slovenska. Orfologicky sa delia na dva podcelky : Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry. Nachádzaju sa tekmer v ideálnom strede Slovenska. Na severe ich ohraničuje Liptovská kotlina, Kozie chrbty a Hornádska kotlina, na východe Slovenský raj, na juhu Horehronske podolie, na západe Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Tvoria ich kryštalické horniny a druhohorné usadeniny. Hlavný hrebeň sa delí na dve časti. Západná časť sa začína nad Hiadeľským sedlom výrazným masívom Prašivej a končí sa v sedle Čertovica 1238m. Vyznačuje sa hôľnato-skalnatým povrchom. Najmohutnejšie pôsobí centrálna časť medzi Chabencom 1955m a Ďumbierom 2043m - najvyšším vrchom pohoria.

Nízke Tatry     Najfrekventovanejšie turistické a lyžiarské stredisko sa rozprestiera v Demänovskej doline od Derešov po Chopok až po Ďumbier. Ďalšie významné stredisko turistiky tvorí Čertovica s Bocianskou dolinou. Najväčšou atraktivitou Nízkych Tatir sú početné krasové javy. Najznámejší je Demänovský kras. Demänovská ľadová jaskyňa je dlhodobou držiteľkou slovenského rekordu v počte návštevníkov za rok. Priemerne ju navštívi 180 000 - 210 000 osôb ročne. Rekord je 277 313 v roku 1962.

    V pohorí sú početné štátne prírodne rezervácie: Ďumbier, Ohnište, Pod Latiborskou hoľou, Bacúšska jelšina, Turková, Salatín, Jelšie, Príboj, Ivachnovský luh, Meandre Hrona a Horné lazy. Chránené prírodné výtvory: Bystrianska jaskyňa, Demänovské jaskyne, Stanišovská jaskyňa, Važecká jaskyňa, Balvan pri Maši, Brankovský vodopád, Žiar a Triasový ríf pri Liptovskej Osade, Mofetový prameň pri Sliačoch a Breznianska Skalka. Známe je Skalné okno v skale pod vrcholom Ohnišťa. Je to najväčšie skalné okno v SR. Výstup na Ohnište spojený s výhľadom z Okna a s prehliadkou ústia Veľkej ľadovej priepasti -125m pod vrcholom masívu je celodennou fyzicky náročnou túrou. Najkrajší výstup je z Bockej doliny.
Vyhlásenie Nízkych Tatier za národný parkna ploche 81.095 ha s ochranným pásmom 129.215 ha sa uskutočnilo v máji 1979 na Táľoch, kde zakopali symbolický hraničný stĺp. Správa NAPANT-u sídli v Banskej Bystrici.

    Územie NAPANTu poskytuje nedozierne možnosti turistického využitia na takmer tisícke km značkovaných turistických chodníkoch, sčasti využívaných aj v zime ako bežkárske trate. Po hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, v dĺžke 9 km, vedie turistická značkovaná trasa Hrdinov SNP. Najúchvatnejšími výhľadovými bodmi hrebeňa sú jeho tri výrazné vrcholy Prašivá, Ďumbier a Kráľová hoľa. Milovníci zjazdového lyžovania si prídu na svoje na upravených tratiach v strediskách Jasná, Čertovica, Liptovský Ján. Pre odvážnejších sú vyhradené priestory pre skialpinizmus. V lete si prídu na svoje aj vyznaváči cykloturistiky na odporúčaných cyklotrasách v hlbokých dolinách aj v podhorskom pásme, alebo pri poznávaní historických zaujímavosti a tradičnej ľudovej architektúry. Ďalšie informácie a mapy získate v informačných strediskách. Pri pobyte vo vysokohorskom teréne doporučujeme využívať služby horských vodcov, ktorí Vás prevedú najzaujímavejšími časťami Nízkych Tatier.

Správa NAPANT
Internátna 2 ulica SNP 11
974 01 Banská Bystrica 033 01 Liptovský Hrádok
Tel: +421 48 4130 888
+421 48 4130 889
Fax: +421 48 4130 820
Tel: +421 44 5222 875
+421 44 5221 082
Fax: +421 44 5221 082
SLOVAKIA
email: napant@sazp.sk
Ing.Adalbert Mezei
http://www.fns.uniba.sk/zp/napant/napant.htm



BOCIANSKA DOLINA

     Turisticky veľmi významná 16km dlhá dolina oddeľujúca na severnej časti Nízkych Tatier kráľovohoľskú časť pohoria od ďumbierskej. Začína sa pod sedlom Čertovica 1 238m a vyúsťuje do liptovskej kotliny pri obci Kráľova Lehota. Sú v nej 3 obce : Malužiná, Nižná Boca a Vyšná Boca, založené ako banícke osady, dnes významné turistické strediská a východiská do Nízkych Tatier. Niekdajšie drevenice a murované domy sa menia na rekreačné chaty a objekty.



ČIERNOVÁŽSKA DOLINA

     Najdlhšia dolina Nízkych Tatier meria vyše 35km. Dolinou preteká Čierny Váh prameniaci pod Kráľovou hoľou a pri Kráľovej Lehote sa spája s Bielym Váhom a vytvára Váh. V doline sa nachádza jediná obec - Liptovská Teplička. Dolina sa vyznačuje bohatstvom poľovnej zveri, vzácnej flóry a pozoruhodným porastom stromov. V roku 1982 bola dokončená výstavba vodného diela Čierny Váh. Je to prečerpávacia vodná elektráreň s inštalovaným výkonom 665 MW. Je najväčšou a najvyššie položenou prečerpávacou elektrárňou v SR. Po dokončení vodného diela pribudli v doline dve jazerá, ktoré vhodným spôsobom zapadli do prírodného prostredia.



JÁNSKA DOLINA

     17km dlhá turisticky významná dolina Nízkych Tatier. Začína sa pod hlavným hrebeňom v úseku Krúpová hoľa 1 927m - Ďumbier 2 043m - Králička 1 807m a končí pri Liptovskom Jáne. V dolnej časti doliny je 20 jaskýň a 2 priepasti Jánskeho krasu. Najdlhšia jaskyňa je Záskočie 2 463m a pripravuje sa sprístupnenie Stanišovskej jaskyne 1 680m. Skrasovatené sú aj bočné doliny Biela a Stanišovská. Za Liptovským Jánom je zákaz vjazdu motorovým vozidlám.



PRAŠIVÁ

pohĺad z Prašivej na Latiboeskú hoľu      Impozantný 10 km dlhý úsek centrálnej časti hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, dvíhajúc sa od Hiadeľského sedla 1099m po sedlo pod Skalkou 1500m. Najvyšším bodom hrebeňa Prašivej je Veľká Chochuľa 1753m. Hrebeň Prašivej má podobu impozantného múru so strmo klesajúcimi stenami. Hrebeň je zarastený vysokou trávou a jeho prechod pre stále panoramatické výhľady patrí medzi najkrajšie hrebeňové túry Slovenska. Výstup z Hriadeĺského sedla na Veľkú Chochuĺu 2 h. Do Hiadeľského sedla vedú prístupové značkované trasy z korytnice, Hiadeľa a Donovalov. Z Pohronaia vychádzajú trasy na Prašivú z Brusna - Sobotnickou dolinou 5h a z Nemeckej cez Ráztocké lazy 4 3/4 h. Z liptovskej strany z Liptovskej Lužnej do sedla pod Skalkou 2 h .



SALATÍN

     Impozantný vápencovo-dolomitový vrch, charakteristická dominanta Nízkych Tatier v oblasti Liptova. Najvyšší vrch veľkej rázsochy vybočujúcej z hlavného hrebeňa medzi Revúckou a Ľupčianskou dolinou. Z vrcholu s hustým porastom kosodreviny nádherný výhľad na Liptov a hlavný hrebeň. Turisticky najzaujímavejší a najhodnotnejší výstup z Ludrovej cez Hučiaky s návratom cez Úplazy (1438 m) - celkovo 7 hodín.Ďalšie východiská značkových trás : Liptovská Lužná a Magurka-Železné. Od 1980 je Salatín ŠPR s mimoriadným geomorfologickým, zoologickým a botanickým významom.